Karel Kachyňa dokázal vierohodne vykresliť trudno 50. rokov i v dobe normalizácie, bez toho aby sa uchýlil k výraznejšej idylizácii. Aj keď sa musel vzdať akýchkoľvek politických kontextov, postihol vtedajšie hocikedy bizarné reálie. V tomto filme sa vypravil na pitoreskný Žižkov, ktorý do istej miery vníma očami dospievajúceho, prvú lásku hľadajúceho chlapca (jeho predstaviteľ Radim Špaček sa neskôr stal filmovým režisérom). V rozprávaní spoznáme rad svojráznych figúrok, čudákov a vôbec ľudí, ktorí sa nedokázali vyrovnať s náhlymi spoločenskými zmenami. Režisérov pohľad je však láskavý a dobrotivý, ani celoživotným smoliarom, ani mentálne postihnutým nešťastníkom sa nevysmieva.